Denník úchyla

Neexistuje človek, ktorý nechce vypadnúť zo strednej a neexistuje človek, ktorému niekto nepovedal, že sú to najlepšie roky, pretože sú bez starostí. Neexistuje človek, čo si nemyslel, že je to len propaganda, aby sa študenti nevzbúrili. A neexistuje pravda. Vždy to záleží na tom, kto si a kde si.

Samozrejme, aj hodinové vysedávanie pri učebniciach a márna snaha dostať do hlavy predmet, ktorý nebudem neskôr potrebovať k životu, bolo obrovským dôvodom, prečo je to všetko na nič. Dôvod, prečo sa tešiť na vysokú školu. Čas plynul, maturity sa blížili, bol som šťastnejší. Stále som chcel vypadnúť.

Decká sú také, hovoria dospelí. A decká hovoria, že deckami už nie sú. Dospelí však často tvrdia, že nikdy nedospeli. Ale kedy nastáva ten prerod? Kedy si decko uvedomí, že je deckom? Myslím si, že práve vtedy, kedy sa jeho detstvo skončí a on sa stáva dospelým.

Človek celý život dospieva, celý život sa učí a snáď sa aj celý život mení. A čo sa mňa týka, podľa zákona som plnoletý už zopár mesiacov, dospelosť však prichádza pomaly. Aj keď, možno rýchlejšie, ako by som si uvedomoval. Práve dnes som si totiž po prvý krát pripustil, že to nekončí maturitou, promóciami ani dobrým pracovným miestom. Ako náhle zvládneme jednu prekážku, príde ťažšia. Neviem, možno napokon naozaj dospievam.