Denník úchyla

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Obavy, obavy, obavy...

Alebo ako sa namotávam tentokrát a ako sa bojím, že to dopadne tak, ako vždy doteraz.
Pred asi mesiacom som sedel pri počítači približne v rovnakej polohe a nudil som sa. Správny čas napísať niekomu, avšak nikto normálny nebol online. Preto som napísal človeku, s ktorým som sa asi pred rokom spoznal skrz zopár viet a potom sme na seba zabudli. Teraz to však bolo iné. Po našom niekoľko hodinovom rozhovore sa konal ďalší a ďalší...

Povedzme si úprimne, nie som človek, čo veľa zažil, čo veľa v živote dosiahol, čo videl kus sveta, čo má veľa skúseností v živote a podobne... Preto, keď som zistil, že si píšem s niekým, kto zbožňuje rafting, Barcelonu a lietanie, sebavedomie mi kleslo. Nie preto, že by som mal pocit, že som menejcenný, ale preto, že nikdy si nenájdem niekoho tak úžasne uvoľneného a zároveň zviazaného zaujímavým životom. Áno, takého človeka možno objavím, ale nikdy nemôže mať záujem o mňa. Napriek všetkým týmto varovaniam o hroziacom sklamaní, som neodolal a komunikoval ďalej.

Pomaly spoznávať niekoho život nemôže byť predsa nebezpečné. No, klamem. Môže. To, čo mám na živote rád, je zmena. Občas jej je priveľa, ale koniec koncov nikdy na ňu nedám dopustiť, keďže nie je len tá, ktorá nás vrhá do uslzených nocí, ale aj tá, vďaka ktorej vychádza slnko, ktoré dokáže tie slzy usušiť. Teraz stojím na hranici. O dva týždne maturujem a ak mi šťastie bude priať, o štyri mesiace budem študovať v meste, ktoré on tak miluje a miluje to, že v ňom žije. Avšak je tu ešte jedna zmena, ktorú by som rád podstúpil. Byť inšpirovaný ním, snažiť sa tiež niečo dokázať a snažiť sa byť sám sebou. Nebáť sa uchopiť svoj život do rúk a bojovať. Po boku s niekým, tak inteligentným...

Keď cestoval vlakom mestom, v ktorom bývam, dohodli sme sa, že si zakývame. Ja som stál pri trati roztrasený a zakýval mu. Bolo to uletené, vtipné a zároveň smutné. Veril som však, že príde deň, kedy si nebudeme len kývať vlak - zem. A ten deň prišiel. Je tu. Teraz.

Za vyše 70 minúť sa prvý krát stretneme a moje nohy sa budú triasť ešte viac. Budem sa chvieť ešte viac ako v tomto momente a budem len dúfať, že nastane zmena.

Denník | stály odkaz

Komentáre

  1. no ale toto
    ved si to tak neber.
    publikované: 09.05.2008 18:59:55 | autor: mafto (e-mail, web, autorizovaný)
  2. a hlavne napis
    ako to dopadlo :)
    publikované: 09.05.2008 21:07:08 | autor: lubica (e-mail, web, autorizovaný)
  3. Ako to dopadlo?
    No, práve som prišiel domov... a... wow! Myslím, že sympatie obojstranne ešte narástli, ja osobne som naozaj unesený.

    Určite ďalšiemu vývoju venujem nejaký ten blog :)
    publikované: 09.05.2008 23:46:50 | autor: jeanvil (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014