Denník úchyla

S Nosorožcom sme pokračovali v stretávaní, fajn prechádzky ako vždy, rozhovory na úrovni a skvelý sex. Mind-blowing, truth be told...
Potom som si ale všimol, že jedného dňa bol menej cynický, viac milý.
- Budeš takýto, aj keď sa teraz spolu vyspíme? - spýtal som sa ho ležiac vedľa neho v posteli.
- Aký takýto, Jeanvil?
- Ohľaduplnejší, milší. Prítulnejší.... Lepší ako minule. Proste milší, - snažil som sa to popísať.
- U mňa sa od minulého stretnutia ale nič nezmenilo, - a že studené sprchy už vyšli z módy.
- Na to som nenarážal. Ale ok, - povedal som s neskutočne úžasne predstieranou vyrovnanosťou a pohodou.
- Počkaj, počkaj. Ja som ťa sem nevolal kvôli sexu.
- Ja viem, - áno, vedel som to. Je sám, potrebuje niekoho, kto pri ňom zaspí. Ide ale len o telo, nie o to, kto je to.
- Dobre. Nemusíme mať sex.
- Ja viem, - usmial som sa a pobozkal ho.

Nasledoval sex. Asi hodina a pol sexovania prerušovaná rozhovormi o všeličom. Nikdy som sa necítil tak blízko k nemu ako v tú noc. Zaspali sme a po troch hodinách sme vstávali. Každý sme šli svojou cestou a cez víkend som prišiel domov a uvedomil som si, že toto ja nechcem. Očividne som sa šialene zaľúbil (za posledný rok som sa takéto ani necítil), no ja som pre neho podstatne menej ako on pre mňa. V tú skvelú noc som ho poprosil, aby mi ozrejmil situáciu. Po 5 ročnom vzťahu, ktorý sa skončil pred asi pol rokom, je teraz vo fáze "exploring other options". A keď som si to potom uvedomil, cítil som sa tak neskutočne zbytočný. A úbohý. On chce spoznať čo najviac ľudí, aby náááhodou neurobil chybu a ostal so mnou. Napísal som ďalšiu báseň o ňom a prepadol do depresie, ktorú som sa snažil odháňať celkom úspešne. Porozprával som sa s Kely a utvrdil som sa v tom, že pokiaľ nemám záujem o príležitostné trávenie času a sex, tak Nosorožec pre mňa nie je správna voľba... Tak som mu poslal poéziu týkajúci sa neho.
"loving them", bola odpoveď.
Mojou odpoveďou bolo podrobné opísanie situácie, ktorú vlastne pozná. Povedal som, že sa s ním už nechcem stretávať, pretože mám z toho viac bolesti ako osohu.
"chapem", bola odpoveď.
"u mna si ale vzdy vitany", bol dodatok. A tak sme prestali komunikovať.

Pred pár dňami som bol pozvaný na stretnutie s človekom, s ktorým som si písal už tiež nejaký ten mesiac na jednej zoznamovacej stránke. Nechcelo sa mi, ale dohodli sme sa a ja som to potom už nemohol zmeniť.
Bol som ale milo prekvapený. Pekný, inteligentný a milý človiečik. Je to Slovák, ale precestoval strašne veľa krajín, rozpráva veľa jazykmi a povedal, že možno pôjde najbližšie do Brazílie. Teda Brazílčan. Zatiaľ sme sa stretli každý deň a je nám spolu dobre. Rande nebolo žiadne. Na začiatku sme sa dohodli, že "rande" pre nás bude to, kam ide človek za účelom, že dotyčný po tom stretnutí bude jeho chlapec. A to ani jeden z nás ešte nechce. A je to skvelé.

Prechádzky, rozhovory, bozkávanie niekde v tieni. A mám pocit, ktorý som pri Nosorožcovi nemal. Brazílčanovi sa veľmi páčim, priťahujem ho a chce so mnou tráviť čas. Nie len, keď už ľudia odmietnu jeho pozvanie na rande.

Marek nechcel byť so mnou v kontakte a potom zas žadonil o rozhovor. Teraz je utiahnutý, s opicou a mlčí.
Brazílčan je v práci, určite plánujúc, kedy sa znova stretneme a pôjdeme prejsť tak, že to budem kvôli mojim nohám ľutovať...
Nosorožec mi povedal, že mi neprospieva moja nová životná filozofia. Spýtal som sa na detaily a povedal, že veď sa nerozprávame a odhlásil sa. Trucuje.
Ja som v strese z písomiek zo školy, v sklze, čo sa mojich minimálnych pracovných záležitostí týka a rád, že som spoznal niekoho, s kým nemusím a nič neriešim a že Nosorožec trucuje.